Kosovo zatvára hraničný priechod. Konfrontácia so Srbskom je reálna
Belehrad 29. decembra 2022 (HSP//Foto:Facebook/Albin Kurti, TASR/AP–Darko Vojinovic)
Kosovo v stredu uzavrelo svoj hlavný hraničný priechod so Srbskom, keďže mesiace napätia medzi Belehradom a jeho bývalou západobalkánskou provinciou hrozia prerásť do konfliktu, informuje
Na snímke vľavo kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučić
Srbsko uviedlo vojenské sily, ktoré vyslalo na hranice s Kosovom, do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti a Belehrad pohrozil, že zasiahne na obranu etnických Srbov, ak medzinárodné mierové sily nedokážu zmierniť napätie, ktoré pramení zo sporu o vydávanie poznávacích značiek automobilov zo strany Prištiny.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok obvinil Kosovo z prípravy útoku na etnických Srbov na severe krajiny a prisľúbil, že “ochráni našich ľudí v Kosove a zachová Srbsko”. Protesty etnických Srbov proti autorite Prištiny, vrátane odchodov z vládnych úradov a inštalovania zátarás v mestách a pozdĺž hraníc, pokračujú už niekoľko týždňov.
Belehrad vyhlásil, že nikdy neuzná svoju bývalú provinciu, ktorá sa v roku 2008 jednostranne odtrhla od Srbska, za suverénnu krajinu. Podľa analytikov sa zdá, že obe strany vážne uvažujú o možnom použití sily, pričom kontrola medzinárodného spoločenstva nad situáciou sa v posledných mesiacoch oslabila.
“Šanca na konfrontáciu je reálna,” povedal Miloš Damnjanovič, regionálny expert z belehradskej konzultačnej spoločnosti BIRN, a dodal, že Belehrad prestal jemne tlačiť na kosovských Srbov, aby prijali určitý stupeň integrácie.
“Kosovský premiér Albin Kurti si zrejme myslí, že môže použiť silu, aby kosovským Srbom vnútil integráciu bez toho, aby im za to niečo dal,” dodal. “Riziko je dvojnásobne reálne, pretože Belehrad podporuje etnických Srbov, aby sa bránili integrácii podľa Kurtiho podmienok.”
EÚ a USA v stredu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na “maximálnu zdržanlivosť” a opatrenia na deeskaláciu “pretrvávajúcej napätej situácie na severe Kosova”.
EÚ aj USA spolupracovali s Vučićom a Kurtim “na hľadaní politického riešenia s cieľom zmierniť napätie a dohodnúť sa na ďalšom postupe v záujme… všetkých komunít”, uviedli hovorcovia zahraničnopolitickej zložky EÚ a amerického ministerstva zahraničných vecí.
Brusel a Washington tiež privítali ubezpečenie Kosova, že “neexistujú žiadne zoznamy kosovských srbských občanov, ktorí by boli zatknutí alebo stíhaní za pokojné protesty/barikády”.
Po mesiacoch rozhovorov vrátane niekoľkých stretnutí lídrov krajín s diplomatmi USA a EÚ bolo riešenie odložené na budúci rok a obe strany sa dohodli, že prijmú opatrenia na zabezpečenie mieru.
Ale po tom, čo stovky etnických Srbov, policajtov a štátnych zamestnancov, radšej odišli zo zamestnania, ako by mali vykonávať reformy, ktoré požadovala Priština, vzniknuté bezpečnostné vákuum prinútilo kosovskú vládu, aby naliehala na okamžité riešenie.
Etnickí Srbi to vnímali ako hrozbu a následné protesty sa stali veľmi výbušnými. Priština požiadala medzinárodnú mierovú misiu KFOR pod vedením NATO, ktorá má na mieste necelých 4 000 vojakov, aby jej pomohla odstrániť zátarasy, a dodala, že Kosovo to urobí samo, ak to KFOR nedokáže.
“KFOR zostáva mimoriadne ostražitý a má schopnosti a personál na zabezpečenie… slobody pohybu pre všetky komunity,” uviedol v stredu KFOR. “KFOR naďalej pozorne monitoruje situáciu na mieste a aktivity pozdĺž [srbskej hranice] a podporuje dialóg s cieľom nájsť dohodu na zmiernenie napätia v severnom Kosove.”
“Srbsko pod vplyvom Ruska zvýšilo stav vojenskej pohotovosti a nariaďuje postaviť nové barikády, aby ospravedlnilo a ochránilo zločinecké skupiny… v Kosove,” uviedol v utorok neskoro večer po postavení nových barikád v meste Mitrovica kosovský minister vnútra Xhelal Sveçla.
Moskva je jedným z najväčších spojencov Belehradu a ruská invázia na Ukrajinu v plnom rozsahu vyvolala na Západe pocit naliehavosti vyriešiť kosovskú otázku. Obnovenie konfliktu by výrazne znížilo vyhliadky na vstup krajín do EÚ a NATO a ohrozilo by európsku jednotu, keďže konflikt na Ukrajine pokračuje.
Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že Rusko “podporuje to, čo robí Belehrad”, ale poprel, že by Moskva uplatňovala “deštruktívny vplyv” v regióne.
“Srbsko bráni práva Srbov, ktorí žijú v blízkosti v ťažkých podmienkach. Samozrejme, tvrdo reaguje, keď sú tieto práva porušované,” povedal Peskov v stredu podľa agentúry Interfax.
V snahe zmierniť napätie kosovský súd v stredu uviedol, že Dejan Pantic, bývalý policajt, ktorého zatknutie podnietilo súčasné protesty jeho kosovských Srbov, bude prepustený z väzby a umiestnený do domáceho väzenia. Pantic bol zadržaný začiatkom decembra na základe obvinenia z útoku na policajta v službe.
Vučić v utorok povedal, že Srbsko bude “naďalej bojovať za mier a hľadať kompromisné riešenia”.